Príbeh sanatória KOCH

Začiatkom 30. rokov minulého storočia profesor MUDr. Karel Koch, ktorý patril v medzivojnovom období k najvýraznejším postavám slovenskej chirurgie, nechal podľa projektov renomovaných československých architektov Jindřicha Merganca a Otakara Klimeša z ateliéru profesora Dušana Jurkoviča postaviť unikátne architektonické dielo – Kochovo sanatórium. Svojho času išlo o najmodernejšiu nemocnicu v Československu.

Funkcionalistický duch

Symetrická budova vyniká kultivovaným funkcionalistickým tvaroslovím. Fasády sú riešené jednoducho s veľkými oknami, dominuje horizontálne členenie podporené horizontálnym škárovaním obkladu. Aj v interiéroch sa spája jednoduchosť funkcionalizmu s tradičnou kompozíciou priestoru a honosným materiálovým prevedením. Farebný súlad decentných materiálov, vzdušný architektonický prejav a prehľadnosť riešenia dodávajú budove veľkú dávku ľudskosti. Po druhej svetovej vojne sanatórium znárodnili a profesor Koch zomrel v emigrácii. Budova sa ďalej využívala ako pôrodnícka a gynekologická klinika. Postupne chátrala až sa dostala do stavu, že sa v nej viac nedala poskytovať zdravotnícka starostlivosť. Pôrodné a operačné sály i vnútorné zariadenia izieb, z ktorých väčšina nemala ani vlastné hygienické zariadenia, prestali vyhovovať nárokom pacientok i hygienickým normám.
Starostlivosť o záhradu pri sanatóriu, ktorá už bola niekoľko desaťročí chráneným prírodným územím, sa dlhý čas obmedzovala len na konzervovanie existujúceho stavu. Príjemná súkromná oáza zelene sa pomaly menila na neprístupný divoko rastúci prales. Dokonca aj trávniky a chodníky, ktoré boli v 60. až 90. rokoch relatívne dobre udržiavané, spustli a zarástli náletovými drevinami.

Tri pôrodnice už nestačia

V čase otvorenia Kochovho sanatória mali Bratislavčanky (počet obyvateľov hlavného mesta v roku 1930 dosahoval 124 000) možnosť rodiť v štyroch bratislavských pôrodniciach – I. ženskej klinike na Zochovej ulici, v Židovskej nemocnici na Šulekovej ulici, v Evanjelickej nemocnici na Vegelinovej ulici (dnešná Partizánska) a v Kochovom sanatóriu, rovnako na Vegelinovej ulici.
V súčasnosti sú na území Bratislavy pre 550 000 ľudí k dispozícii tri pôrodnícke kliniky. Počet za rok narodených detí od roku 2005-2010 stúpol o takmer 30%. Trend rastu pôrodnosti bude podľa predpovedí štatistikov pokračovať aj najbližších 10 až 15 rokov, keďže do veku plodnosti sa dostali silné populačné ročníky zo 70. a začiatku 80. rokov. Všetky tri kliniky majú veľké priestorové problémy, s ktorými musia zápasiť v dôsledku rastúceho počtu pôrodov. Otvorenie ďalšej gynekologicko-pôrodníckej nemocnice odbremení nápor, ktorým musia čeliť tieto klinické pracoviská.

Moderná aj historická

Aj z tohto dôvodu, predovšetkým však z úcty k významnému architektonickému dielu, ktoré je jedinečnou pamiatkou funkcionalizmu v zdravotníctve, sa nový majiteľ rozhodol sanatórium komplexne zrekonštruovať v pôvodnom štýle. Postaral sa o to, že budova vyhovuje nielen súčasným náročným kritériám pre zdravotnícke zariadenia, ale zároveň na nej zachoval unikátne architektonické prvky z pôvodnej stavby. Náklady na rekonštrukciu prevýšili viac ako osem miliónov eur.
Z hľadiska návratnosti investície išlo o projekt, ktorého prvoradým cieľom bolo skvalitniť zdravotnícku starostlivosť a súčasne zachrániť výnimočné architektonické dielo, pričom idea lukratívnosti investície zostala nulová. Ambíciou investora bolo, aby podobne ako v prípade pôvodného sanatória vzniklo unikátne architektonické dielo, na ktorom sa použijú moderné stavebné a zdravotnícke technológie pri zachovaní útulnosti a vysokého komfortu pre pacientky.

Presné repliky tehál

Samotná rekonštrukcia bola neobyčajne náročná, keďže podrobný prieskum samotnej stavby sa mohol uskutočniť až po ukončení prevádzky. Zistili sa napríklad závažné statické nedostatky, pri oprave ktorých sa museli použiť moderné materiály z karbónu. Charakter národnej kultúrnej pamiatky nedovolil meniť rozmery izieb, napriek tomu v každej vznikla veľmi dômyselným riešením kúpeľňa, čím sa podarilo dosiahnuť komfort, ktorý chýba vo väčšine nemocníc.
Ešte väčšími zmenami prešla fasáda. Po jej podrobnom preskúmaní sa zistilo, že viac ako 80 percent špeciálnych tehál, ktoré dávajú stavbe špecifický charakter, potrebuje výmenu. Musel sa nájsť výrobca, ktorý vyrobí ich presné repliky. Spolu išlo o päť druhov rôzne tvarovaných tehál. Rekonštrukcia fasády zároveň umožnila zatepliť stavbu použitím síce drahého, ale ekologického materiálu.

Unikátny systém chladenia

Vzhľadom na to, že v Bratislave sú v posledných rokoch letá s tropickými horúčavami, zabezpečiť príjemnú atmosféru na izbách nie je možné bez pomoci techniky. Projektanti však navrhli namiesto klimatizácie, ktorej prúdenie býva najmä pre bábätká nepríjemné, dômyselný chladiaci systém. Tvorí ho kapilárna sústava trúbok, ktoré sú uložené v stropoch. Počas horúcich letných dní v nich bude cirkulovať chladná voda, ktorá spolu s priehľadnými, teplo odvádzajúcimi fóliami medzi okennými sklami navodí príjemnú izbovú teplotu. Celkový počet postelí v nemocnici je 33. Prevažná časť izieb je dvojlôžkových. Počíta sa v nich aj s prítomnosťou otca, ktorý tak bude môcť byť spolu s mamičkou a bábätkom. Okrem toho sú v nemocnici tri jednolôžkové izby. Vrcholom komfortu sú potom dva apartmány na najvyššom podlaží, ktoré majú spoločnú zimnú záhradu a terasu. Jedinečný výhľad na Bratislavu, resp. do Kochovej záhrady umocňuje luxusný nábytok. V apartmánoch sa použili len prírodné materiály, ako sú ušľachtilé kamenné dlažby, obklady z mramoru či vzácne drevo. Podobné materiály sa nachádzajú aj vo vstupných priestoroch nemocnice.

Špičkové operačné sály

Keďže sanatórium už ani v minulosti priestorovo nevyhovovalo moderným potrebám poskytovania zdravotnej starostlivosti, v 80. rokoch bol na východnej strane sanatória pristavený pavilón ambulancií. Pôrodné sály, novorodenecké oddelenie a operačné sály zasa nevyhovovali hygienickým predpisom. Vzhľadom na to, že pôvodnú budovu sanatória nebolo možné pre požiadavky Krajského pamiatkového úradu stavebne upraviť, čo nakoniec nebolo ani úmyslom investora, musel sa vybudovať úplne nový operačno-pôrodnícky trakt. Jediným riešením bolo nadstavať nad prístavbu ambulancií ďalšie dve podlažia. Vznikla nová budova, ktorá je spojená s tou pôvodnou presklenou chodbou. Novú prístavbu sa podarilo architektonicky veľmi citlivo zakomponovať do pôvodnej stavby, takže vznikol nielen funkčný, ale aj neobyčajne estetický celok. Najmä pri pohľade z Kochovej záhrady sa pri hre slnka a tieňa zrkadlí budova sanatória v skle prístavby a poskytuje nové pohľady na pôvodnú stavbu. Z technologického hľadiska predstavuje nová prístavba v súčasnosti najmodernejšie riešenie pôrodných a operačných sál na Slovensku. Ide o plne klimatizované priestory, ktoré vďaka dômyselnej vzduchotechnike spĺňajú najprísnejšie hygienické nároky. Rovnako špičková je aj zdravotnícka technológia, ktorá umožní vykonávať náročné diagnostické a liečebné výkony vrátane endoskopickej operatívy a digitálnej mamografie. Modernými prístrojmi je vybavený aj novorodenecký úsek a anestéziologické oddelenie.

Dôstojný nástupca

Zrekonštruované Kochovo sanatórium je dôstojným pokračovateľom diela profesora Kocha, ktorý vybudoval najmodernejšie sanatórium svojej doby. Súčasnosť si vyžadala použitie špičkových technológií, na čo sa pri rekonštrukcii kládol veľký dôraz. Napriek tomu familiárny charakter Kochovho sanatória, uprostred oázy ticha a krásy Kochovej záhrady, bude obrovským prínosom pre budúce rodičky a pacientky.

MUDr. Vladimír Cupaník, PhD.

Pozrite si našu virtuálnu prehliadku:

Príbeh sanatória KOCH